Filip Kulisev sa roky zaujíma o polárne oblasti sveta, ktoré ho uchvátili natoľko, že sa im rozhodol venovať svoju ďalšiu monografiu. V nej dokonale ukazuje, nakoľko sú Arktída a Antarktída odlišné. Ľadové medvede skáčuce z kryhy na kryhu nájdete len na severe, kým milióny tučniakov snemujúcich na jednom mieste sú špecifikom južnej pologule. Hoci sú polárne oblasti pre živočíchy najnehostinnejšie miesta, aj tak prekypujú životom aj na miestach, kde by to málokto predpokladal. Albatrosy udivujú rozpätím krídel, alky sú svojím sfarbením papagáje severu, tulene slonie či veľryby reprezentujú cicavce majestátnych rozmerov.

Fotografie v knihe ukazujú, že prostredie, v ktorom žijú, ponúka nádherné scenérie. Krása, ktorou nás obklopuje príroda, nie je samozrejmosťou a to, čo dnes považujeme za bežné, už zajtra nemusí existovať. Pre polárne oblasti to platí stopercentne. Filip tieto skutočnosti dokumentuje s vierou, že budúce generácie nebudú brať túto knihu ako svedectvo o stratenom svete.

​

Zámer autora knihy a jej posolstvo mimoriadne oslovili monacké knieža Alberta II., ktorý jej venoval svoj predslov.